Sila modlitby za zosnulého
Sila modlitby za zosnulého
Svätý Grigorij Dvojeslov raz rozprával jeden príbeh: „Žil raz jeden monach, ktorý smrteľne ochorel. Svojmu rodnému bratovi povedal, že v jeho kélii je ukryté zlato. Musím podotknúť, že monastier v ktorom žil tento chorý monach, bol so spoločným vlastníctvom. To znamená, že podľa pravidiel všetko bolo spoločné, a nikto nemal privlastňovať si hocičo za svoje, a tým viac utajovať to pred ostatnými. Neskôr sa o jeho čine dozvedeli aj iní monasi a dozvedel som sa to aj ja, ako predstavený monastiera. Aby si monach uvedomil ťažkosť svojho previnenia a činil pokánie, zakázal som bratom návštevy v jeho kélii. Po jeho smrti, aby sme predišli podobným činom, prikázal som ho pochovať mimo monastierskeho cintorína a na jeho hrob hodiť to zlato. Prešlo tridsať dní od jeho smrti a mne sa ho uľútostilo. Mysliac, že v zahrobnom živote veľmi trpí, som začal hľadať spôsob, ako mu uľahčiť jeho utrpenie. A rozhodol som následovne: Zavolal som ekonóma monastiera a prikázal mu odslúžiť za zosnulého tridsať liturgii a všetkým som prikázal modliť sa za neho. Toto nariadenie bolo pre zosnulého neobyčajne blahodárne. V deň, kedy bola odslúžená posledná liturgia za pokoj jeho duše, zjavil sa svojmu rodnému bratovi a povedal: „ Doteraz som braček môj som strašne a kruto trpel, ale teraz netrpím a nachádzam sa vo svetle.“ Brat zosnulého rozpovedal o svojom zjavení monachom. Všetci sa potešili, že ich zosnulý brat bol pozbavený muk, a to preto lebo bola za neho prinesená spásonosná obeť.
Prot. V. Gurjev: Prolog, str. 431
Preložila Ľuba Soroková