O pôste
Christová cirkev odkazuje svojím dietkam, aby viedli mierny spôsob života, ale aby nezabúdali na zvláštne obdobia zdržanlivosti -pôsty.
Pôst držali starozákonní pravedníci, pôst držal aj samotný Christos (Mt.8 kap). Pôstnymi dňami počas celého roka sú streda a piatok okrem (voľnice). Pôst v stredu bol ustanovený na pamiatku zrady Christa Judášom a v piatok - kvôli Christovým mukám a smrti na kríži. V tieto dni je zakázané konzumovať mäso a mliečne potraviny a vajcia. Perióda od Nedele všetkých svätých (prvá nedeľa po 50-nici) do Christovho narodenia počas stried a piatkov je potrebné sa zdržiavať aj od ryby. Počas roka sú 4 dlhodobé pôsty. Najhlavnejší a najznámejší - Veľký pôst, ktorí trvá 7 týždňov pred Paschou. Najprísnejší z týchto týždňov je prvý a posledný. Tento pôst je ustanovený na pamiatku 40 dňového pôstu Christa na púšti. Podobným v strohosti Veľkého pôstu je Uspenský pôst, avšak ten je kratší, od 14 do 27 augusta. Týmto pôstom Sv. cirkev oslavuje Presvätú Bohorodičku, ktorá stojí pred Bohom a neprestajne sa za nás modlí. V čase týchto prísnych pôstov je možné konzumovať rybu iba 3-krát, na sviatok Blahoviščenija (Zvestovania) Presvätej Bohorodičky (7. apríl), na Hospodinov vchod do Jeruzalema (týždeň pred Paschou) a na Preobraženije Hospodinovo ( 19. augusta).
Roždestvenský pôst ( Filipovka ) trvá 40 dní od 28. novembra do 6. januára. V tomto pôste je možné konzumovať ryby, okrem pondelka, stredy a piatku. Po sviatku Svätého Nikolaja (19. decembra) možno ryby konzumovať iba v soboty, nedele. Perióda od 2-6.januára je čas, kedy sa má postiť prísne.
Štvrtý pôst Svätých Apoštolov (Petrov). Začína sa v nedeľu všetkých Svätých a končí dňom pamiatky Apoštolov Petra a Pavla - 12.7. Podmienky v tomto pôste sú také, ako v prvej perióde Roždestvenského pôstu.
Dňami prísneho pôstu sú aj predvečer Bohojavlenia (Bohozjavenia) (18. januára), sviatok sťatia hlavy Svätého Jána Krstiteľa (l 1.9) a Vozdviženije (Povýšenie) Hodspodinovho Kríža (27.9).
Výnimky v prísnosti pôsta sú chorým a taktiež ťažko pracujúcim ľuďom, tehotným a kojacím ženám povolené. Robí sa to preto, aby počas pôstu nedošlo k úpadku síl a aby mal kresťan sily pre modlitebné pravidlo a nevyhnutnú prácu.
Avšak pôst musí byť nielen telesný, ale aj duševný. Mýli sa ten kto počíta, že pôst je iba v zdržanlivosti od jedla. Pravdivý pôst, - učí Svätý Ján Zlatoústy: „Pôst je vzdialenie sa od zla, zazubenie jazyka, odloženie hriech, skrotenie žiadostivosti, zastavenie klebetenia, lží a krivoprísažníctva“. Telo postiaceho sa neodtiahne od jedla, stáva sa ľahkým, upevňuje sa pre prijatie Blahodarných darov. Pôst utišuje želania tela, zmäkčuje povahu, potláča hnev, zdržuje ti bolesti srdca, tvorí čulý um, prináša spokojnosť duše, upokojuje nezdržanlivosť.
Postiac ako hovorí Svätý Vasiľ Veľký: „ Blahodarným pôstom od nás odchádza všetok hriech, ktorý konáme všetkými zmyslami. Týmto svedčíme o tom, že plníme prikázania, ktoré by mal plniť správny pravoslávny kresťan“.