Sila modlitby za zosnulého - Pravoslávna cirkevná obec v Trnave

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Sila modlitby za zosnulého  


Svätý Grigorij Dvojeslov raz rozprával jeden príbeh: „Žil raz jeden monach, ktorý smrteľne ochorel. Svojmu rodnému bratovi povedal, že v jeho kélii je  ukryté zlato. Musím podotknúť, že monastier v ktorom žil tento chorý monach, bol so spoločným vlastníctvom. To znamená, že  podľa pravidiel všetko bolo spoločné, a nikto nemal privlastňovať si hocičo za svoje, a tým viac utajovať to pred ostatnými. Neskôr sa o jeho čine dozvedeli aj iní monasi a dozvedel som sa to aj ja, ako predstavený monastiera. Aby si monach uvedomil ťažkosť svojho previnenia a činil pokánie, zakázal som bratom návštevy v jeho kélii. Po jeho smrti, aby sme predišli podobným činom, prikázal som ho pochovať mimo monastierskeho cintorína a na jeho hrob hodiť to zlato. Prešlo tridsať dní od jeho smrti a mne sa ho uľútostilo. Mysliac, že v zahrobnom živote veľmi trpí, som začal hľadať spôsob, ako mu uľahčiť jeho utrpenie. A rozhodol som následovne: Zavolal som ekonóma monastiera a prikázal mu odslúžiť za zosnulého tridsať liturgii a všetkým som prikázal modliť sa za neho. Toto nariadenie bolo pre zosnulého neobyčajne blahodárne. V deň, kedy bola odslúžená posledná liturgia za pokoj jeho duše, zjavil sa svojmu rodnému bratovi a povedal: „ Doteraz som braček môj som strašne a kruto trpel, ale teraz netrpím a nachádzam sa vo svetle.“ Brat zosnulého  rozpovedal o svojom zjavení monachom. Všetci sa potešili, že ich zosnulý brat bol pozbavený muk, a to preto lebo bola za neho prinesená spásonosná obeť.


Prot. V. Gurjev: Prolog, str. 431                  
Preložila Ľuba Soroková


Starec svojou dobrotou pokoril filozofov

      Raz sa nejakí filozofi rozhodli skúšať monachov. Uvideli monacha oblečeného do mantije, povedali mu: „ Ty, poď sem!“ Monach sa urazil za nepekné oslovenie a škaredo im odpovedal. Potom prechádzal popri nich starec – monach, veľký muž z ľudu. Oni naň zvolali: „ Ty, monach, zlý starec, poď sem!“ On k nim hneď pribehol. Filozofi ho udreli po líci a on im nastavil aj druhé líce. V tej chvíli filozofi vstali, uklonili sa mu a povedali: „ Ty si skutočný monach!“ Posadili ho k sebe a opýtali sa: „ Čo robíte v tej púšti lepšie ako my? Vy sa postíte, ale aj my dodržiavame pôst. Vy krotíte svoje telo pustovníckymi podvihmi, aj my svoje telá krotíme. Čo ešte robíte viac ako my?“ Starec im odpovedal: „Prebývame v nádeji na blahodať Božiu a chránime náš rozum.“ Oni odpovedali: „ My to nemôžeme robiť!“ A filozofi odišli  od neho, poučení z jeho slov.

Jep. Ignatij: Otečnik, str. 519
Preložila Ľuba Soroková

 
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky