Náprsny krížik

Krížiky sú teraz v móde. Pevná vytrvalosť ateistov v nenávisti ku krížu (pamätáte si na „Smrť pionierky" Bohrického: „Nevzpieraj sa, Valjenka, on ťa nezje.") sa zmenila novou módou. Krížiky majú rôznorodé formy a rozmery, nie sú veľmi drahé. Predávajú sa v stánkoch vedľa vodky, v podchodoch a v zlatníctvach. Krížik sa stáva symbolom našej súčasnosti, ale nie ako znak viery, ale ako obraz vysmievaniu sa z Pravoslávia.

KRÍŽIK- je to vznešená (veľmi veľká) kresťanská svätyňa, viditeľné svedectvo nášho vykúpenia. Počas služby sviatku Vozdviženija Cirkev ospevuje drevo kríža Hospodina mnohými chválami: „Kríž - ochranca celého vesmíru, krása Cirkvi, moc cárov (kráľov), pevnosť oddaných, sláva pre anjelov a rúno pre diabla“. Od prvých storočí kresťanstva každý veriaci nosí na hrudi kríž a tak sa naplnia slová Spasiteľa: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“.(Mk 8; 34).

Krížik sa dáva každému novo pokrstenému ako štít viery a zbraň proti démonom.

Nečistá sila sa nebojí ničoho tak ako kríža. A nič neteší diabla tak ako neúctivé, nedbanlivé zaobchádzanie s krížom, ako aj jeho ukazovanie navonok. Do XVIII. storočia iba biskupi a neskôr aj kňazi mali právo nosiť kríž na povrchu odevu. Každý, ktorý sa opovážil ich napodobňovať, vykonal hriech.

O ateistoch sa niekedy hovorilo: „Nemajú na sebe kríž." Na súčasných ateistoch sa kríž objavuje, ale nie v spojitostí s Christom a jeho smrťou na kríži.

Krížiky, ktoré sa predávajú v chráme sa posväcujú osobitným úkonom. Existuje kanonická forma krížov - stvor-, šesť-, osemramenný, s polkruhom na spodnej časti a iné, u ktorých každá línia má hlboký symbolický význam. Na opačnej strane našich krížikov sa podľa tradície vyrezávajú nadpisy „Spas a zachráň“.

Súčasné „stánkové" (tie ktoré sa predávajú napr. v novinových stánkoch) krížiky často nie sú podobné golgotskému krížu.

V niektorých eparchiach (napr. v krymskej) biskupi zakazujú, aby sa prijímali k posväteniu kríže, ktoré nie sú vyrobené v cirkevných fabrikách. Tento príkaz má svoj zmysel. Stáva sa totiž, že často ľudia prinášajú posvätiť krížik a na ňom je namiesto Christa - žena obklopená žiarou! „Kde ste ho vzali?" Chlapci ich predávali na ulici.

Ale aj posvätený krížik netreba nosiť bez zbožnej úcty. Svätyňa, ktorá sa používa bez vhodnej úcty sa znesväcuje a namiesto pomoci z neba sa na znesvätiteľa zvaľuje Boží hnev. Kríž - to nie je medailón ani drahocenná vec. „Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať„. (Gal 6; 7)

Neexistujú žiadne pravidlá na materiál pre kríže. Samozrejme sa prijímajú aj drahocenné metaly, lebo pre kresťana nič nemôže byť drahšie od kríža .

Ale bezvýhradne sú drevené a železné krížiky bližšie ku krížu Hospodina. Takže neexistuje základný rozdiel medzi retiazkou a stuhou (šnúrkou). Dôležité je, aby sa krížik uchoval natrvalo.