Ikona a jej uctievanie v Pravoslávnej cirkvi - Pravoslávna cirkevná obec v Trnave

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Ikona a jej uctievanie v Pravoslávnej cirkvi

Ikona v Pravoslávnej cirkvi predstavuje obraz svätého alebo svätých. Nie je totožná s portrétom, nezobrazuje niekoho po telesnej stránke. Predstavuje človeka - svätca, takého, akým po stvorení podľa Božieho plánu bol, človeka na obraz Boží stvoreného. Ikona zobrazuje človeka pôvodného, človeka nezaťaženého hriechom, ale aj človeka nového, omilosteného, vykúpeného, človeka hriechu zbaveného, teda človeka bezhriešneho, posväteného milosťou Božou. „Ako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme obraz nebeského" /1 Kor 15, 497. Ikona zobrazuje a predstavuje „obraz nebeského", obraz Boží.

        Kresťanská Cirkev nectí obrazy podľa obyčajov predkresťanských pohanských Grékov, ako božstvá, alebo bohov. Naša úcta sa vzťahuje na pôvodnú predstavu toho, koho obraz zobrazuje.

Sú námietky proti zobrazovaniu Boha. Ako môžeme zobrazovať Boha, ktorého nikto nikdy nevidel, ale my vieme, že Boh sa zjavoval ľudom, odkrýval svoj Božský majestát, i keď nie v plnom rozsahu. Boh sa zjavil patriarchovi Jakubovi a riekol: „Ja som Hospodin Boh" /Gn 28, 11-147. Mojžišovi 2 Mj 33, 23/, Danielovi, ktorý videl Boha ako starca, ktorý sedí na tróne /Dan 7, 8-97. Isus Christos prichádza, aby nám zjavil a priblížil Boha hovoriac: „Dá znajut tebe jedinaho istinaho Boha, i jehože poslal jesi Isusa Christa" /Jn 17, 3/. Keď ap. Filip prosil Isusa, aby im ukázal Otca, Isus mu odpovedal: „Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca" /Jn 14, 9/. „Ja a Otec jedno sme" /Jn 10, 30/. Prorok Izaiáš bedáka: „Beda mne, lebo zahyniem, pretože som človek nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, beda mne, lebo moje oči videli Kráľa i Hospodina Zástupov" /6, 51.

         V Starom zákone bolo zobrazovanie Boha pre nedokonalosť Jeho poznania a zneužívanie k modloslužbe zakázané /2 Mj 20, 3-5/. Avšak nebolo zakázané zobrazovať obraz svätých anjelov. Naopak. Boh prikazuje Mojžišovi, aby urobil k arche zákona dvoch cherubínov, ich tváre mali byť obrátené oproti sebe /2 Mj 25, 18, 19/. Neskôr kráľ Šalamún dáva zhotoviť do chrámu z olivového dreva cherubínov a steny chrámu dáva ozdobiť rezbami cherubínov /1 Kráľ 6, 23-29/.

         Kresťanský obraz svätých - ikona sa stotožňuje so starozákonným zobrazovaním anjelov - cherubínov. Tradícia tvrdí, že za Isusom Christom prišli vyslanci edesského cára Abgara, ktorému Isus na pamiatku daroval obrus s odtlačkom Svojej tváre. Pred týmto obrusom sa cár Abgar uzdravil. Tradícia ďalej hovorí, že ap. Lukáš napísal ikonu Matky Božej. Z toho je zrejmé, že úcta k sv. ikonám sa začala prechovávať od dôb apoštolských. Prví kresťania začali zobrazovať Isusa Christa ako Dobrého Pastiera, ozdobovali svoje modlitebne, kde sa veriaci schádzali na lámanie chleba, čiže na slávenie sv. Eucharistie, z ktorej sa vyvinula naša sv. liturgia.

        Najviac ikôn - obrazov svätých sa uchovalo v katakombách. I keď to boli ikony - obrazy svätých veľmi nedokonalé, skôr symbolické znaky a pokusy vystihnúť duchovnú podstatu svätcov, Isusa Christa, Bohorodičky, i tak sú nezvratným dôkazom úcty k sv. ikonám.

Uctievanie svätých ikôn bolo potvrdené na sneme v Niceji, kde bola sformovaná úcta k svätým ikonám takto: „My, ktorí v učení sv. Otcov zotrvávame a zachovávame ústne podanie Cirkvi Christovej pravoslávnej, v ktorej Duch Svätý prebýva, so všetkou zodpovednosťou a zdržanlivosťou ustanovujeme, že obrazy svätých v chrámoch Božích uctievané a na posvätných nádobách, rúchach, plátnach, stenách, stavbách verejných i súkromných i pri cestách vystavené môžu byt. Aby tí, ktorí sa na tie obrazy dívajú, povzniesli svoje mysle k tomu, koho zobrazujú a predstavujú. Česi. ktorá sa preukazuje obrazu, preukazuje sa tomu, koho obraz zobrazuje" (Patristická encyklopédia).

        Toto stanovisko bolo potvrdené aj na ostatných všeobecných snemoch, ale najmä na 7. všeobecnom sneme.

         Úcta k sv. obrazom - ikonám sa rýchlo šírila. Ako uvádza sv. Ján Damašský: „Keďže všetci ľudia čítať nevedeli, uzniesli sa naši Otcovia život a utrpenie Isusa Christa ako víťazné znamenie vyobraziť a predstaviť. Ukrižovanie Isusa Christa často z nedbalosti v myšlienkach neuchovávame, ale keď vidíme vyobrazenie ukrižovaného Isusa, hneď sa rozpomenieme na umučenie a smrť Spasiteľa nášho, i patričnú úctu Mu s poklonou vzdávame. Neklaniame sa obrazu, ale Tomu, kto je na tom obraze zobrazený, klaniame sa zobrazenému. To isté platí aj o vyobrazení Matky Božej" (Patristická encyklopédia).

 Písmo svedčí, že Boh činil nevšedné divy - zázraky skrze ruky ap. Petra, Pavla aj ostatných apoštolov „takže i na nemocných odnášali z jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzali od nich neduhy, vychádzali z nich zlí duchovia" /Sk 19, 11, 12/, „takže i na ulicu vynášali nemocných a kládli na postele a na nosidlá, aby vtedy, keď tade pôjde Peter, aspoň jeho tieň zatieni, niektorého z nich" /Sk 5, 15/, „a boli všetci uzdravení" /16.v/.

 Také nevšedné divy sa diali skrze ikony svätých, najmä ikony Matky Božej. Zázračné uzdravovanie umocňovalo a prehlbovalo úctu k sv. ikonám a táto úcta trvá dodnes

 
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky