anjel prepodobny serafim - Pravoslávna cirkevná obec v Trnave

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Anjel prepodobný Serafím
Ako anjel chraniteľ plakal nad hriešnikom


„Prečo tu stojíš a plačeš?“, opýtal sa raz prepodobný Nifont mládenca, stojaceho pri dverách jedného domu.
„Ja som anjel poslaný Hospodinom na to, aby som ochraňoval človeka prebývajúceho už niekoľko dní v tomto hriešnom dome. Stojím tu pretože sa nemôžem priblížiť k hriešnikovi. Plačem pretože strácam nádej, že ho privediem na cestu pokánia.“


Prot. V. Gurjev: Prolog, str. 692
Preložila Ľuba Soroková

Ako prep. Serafim Sarovský uzdravil slepé dievačatko


„Pred dvadsiatimi rokmi,“ hovorí jedna vážená obyvateľka Peterburgu Jelizaveta Ivanovna, „ som bola v lete na dovolenke v Krivojzerkej ženskej pustovni v Kostromskej oblasti. Tam som sa stretla s jednou ženou a jej deväťročnou dcérkou. A tá žena mi rozpovedala jej životný príbeh: „Toto je moja dcéra Viera. Narodila sa slepá a bola slepou deväť rokov. Nesmierne som sa trápila pre ňu, nepoznajúc pokoja dňom i nocou. Navštívili sme najlepších očných špecialistov, a všetci mi tvrdili to isté. Choroba je nevyliečiteľná! Mne zostala iba jediná nádej na pomoc Božiu a pomoc prepodobného Serafima Sarovského. Do Sarova, k ostatkom svätého Serafima, sme prišli iba pred dvoma týždňami. Celý prvý týždeň sme ani nevychádzali z chrámu od svätých ostatkov prep. Serafima. So slzami sme prosili o jeho pomoc a zastúpenie pred Bohom za Vierkino uzdravenie. Ale naše zúfalé modlitby akoby prepodobný Serafim ani nepočul. Keď prešiel týždeň ja som sa rozhodla vrátiť sa domov. Najala som šoféra, ktorý už čakal na parkovisku pri hoteli. Moje srdce sa trhalo na časti, od neznesiteľného smútku. V tom čase som už strácala nádej na pomoc od Boha a sv. Serafima. Zobrala som Vierku a poslednýkrát sme prišli do chrámu. Tam som si kľakla pred rakvou s ostatkami prep. Serafima a s plačom som sa prihovorila dcérke: „ Modli sa, vrúcne sa modli prepodobnému Serafimovi aby Hospodin uzdravil tvoje oči. Jemu zmôže všetko pred Bohom,“ aj sama so slzami prosila Božieho služobníka navštíviť ju radosťou, aby ich nepustil domov neutešené. Zo žiaľu v čase modlitby som bola pripravená aj umrieť. Zrazu Vierka zakričala na celý chrám: „ Mamka, vidím! Mamka, ja vidím!“ A v záchvate radosti začala bozkávať všetko ligotavé, rakvu s ostatkami, Sväý Krest, Sväté Evanjelium. Všetko ju fascinovalo a zaujímalo. Svoje pocity nemôžem opísať slovami. Tešila som sa s dcérkou, a s ňou sa tešili všetci, ktorí boli v chráme. Od dojatia plakali, slávili Boha a prepodobného Serafima.“ Keď matka dopovedala svoj neobyčajný príbeh, podišla som k Vierke, aby som uvidela jej očká, ktoré žiarili ako drahocenný smaragd.“



Igumen Mark: Otečnik propovednika
Preložila Ľuba Soroková
 
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky