9 - Pravoslávna cirkevná obec v Trnave

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Otázka 9. Keďže Boh je jeden, netreba si myslieť, že je aj jedna Osoba?            

Nijak netreba. Boh je jeden podľa prirodzenosti i podstaty a je trojičný podľa osôb ako to vyplýva z učenia samotného nášho Spasiteľa, ktorý povedal svojim apoštolom: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Tieto slová jasne ukazujú, že v jednom Božstve sú tri Osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Otec, ktorý predvečne rodí Syna zo svojej podstaty a dá vychádzanie Duchu Svätému; Syn, ktorý sa rodí od Otca predvečne a je súpodstatný s Ním; Duch Svätý, večne vychádzajúci od Otca, súpodstatný s Otcom i Synom. Toto objasňujúc svätý Damaský takto hovorí: „Syn i Duch Svätý patria k jednej príčine, k Otcu“ (1. kniha, 11. kapitola). A na druhom mieste ten samý: „Syn má od Otca svoje bytie spôsobom rodenia, Duch Svätý je taktiež od Otca, ale nie spôsobom rodenia, ale vychádzania“ (10. kap.). Gregor Bohoslov na slová apoštola Pavla k Rimanom: „Lebo z Neho a skrze Neho a pre Neho  je všetko“ (Rím 11,36) takto hovorí: „prvé konštatovanie, t.j. „z Neho“ treba vzťahovať na Otca, druhé - na Syna, tretie na Ducha Svätého“. Z toho je vidno, že v Božstve je Trojičnosť. Pritom my rovnako, bez každého rozlišovania a odlúčenia, prežehnávame sa v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Preto čo je Otec podľa prirodzenosti, to isté je aj Syn aj Svätý Duch. Otec je podľa prirodzenosti pravý a večný Boh, Stvoriteľ všetkého viditeľného a neviditeľného: to znamená, že taký istý je aj Syn aj Svätý Duch; a preto Oni sú súpodstatní navzájom podľa učenia evanjelistu Jána, ktorý hovorí: „Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý a tí traja jedno sú“ (1Jn 5,7). V týchto slovách sa vymedzuje iba to, že Otec v Božstve je príčinou Syna a Ducha Svätého; že tieto dve Osoby majú bytie z Neho a On Sám nie je od nikoho. Takto sme poučení od samej večnej Pravdy, nášho Spasiteľa Isusa Christa; tak sme prijali od svätých apoštolov, takto a nie inak učili, tradovali a potvrdzovali všeobecné a miestne snemy a učitelia Cirkvi. To isté zachováva aj naša pravoslávna všeobecná Cirkev. Za túto vieru preliali mučeníci svoju krv a volili si smrť namiesto tohto života. Tak máme aj my bez pochybností veriť z celého nášho srdca, a zachovať si túto vieru pevne a neochvejne, ba dokonca, ak je to nevyhnutné, aj zomrieť za ňu v nádeji získať pre seba spásu pomocou našich dobrých skutkov, za ktoré dostaneme večné odmeny na nebesiach.
 
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky