4 - Pravoslávna cirkevná obec v Trnave

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Otázka 4. Čo je viera?            
Viera podľa slov svätého Pavla je podstata toho, čoho sa nádejame a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali osvedčenie (Žid 11,1-2). Alebo takto: viera pravoslávna, všeobecná a apoštolská pozostáva z viery srdcom a vyznaní ústami Jedného Trojosobného Boha podľa učenia toho istého Pavla: „lebo srdcom veríme v spravodlivosť a ústami vyznávame spasenie“ (Rim 10,10). Okrem toho pravoslávny kresťan má za verné a nepochybné prijať (VI. snem, 28. pravidlo), že všetky články viery pravoslávnej všeobecnej Cirkvi sú jej odovzdané Hospodinom našim Isusom Christom skrze Jeho apoštolov, sú vyložené a potvrdené Všeobecnými snemami a má veriť v nich ako prikazuje apoštol: „Tak teda, bratia, pevne stojte a držte sa podania, ktoré ste prijali či už naším slovom či listom“ (2Tes 2,15). A na druhom mieste: „Chválim vás teda, že vo všetkom na mňa pamätáte a držíte sa tradície, ako som vám ju odovzdal“ (1Kor 11,2). Z toho vidno, že články viery získavajú svoju vážnosť a pevnosť sčasti z Písma Svätého a sčasti z cirkevnej Tradície i z učenia Snemov a svätých otcov. Svätý Dionýz, toto vysvetľujúc, hovorí takto: „Podstatu našej hierarchie tvoria Bohom dané slová. My pod tým rozumieme jednak tie drahocenné slová, ktoré nám darovali božskí naši svätci v svätých a bohosloveckých knihách a jednak aj tie, ktoré od týchto svätých mužov prevzali naši učitelia skrze nehmotné učenie, odovzdané bezprostredne z umu do umu podobne ako v nebeskej hierarchii, síce pri pôsobení ústneho telesného slova, ale predsa menej hmotným spôsobom, bez písania“ (Cerk. svjaščennonač., kap.1 - v ruštine). T.j. dogmy sú dvojakého rodu: jedny sú podané písomne a pojaté do bohosloveckých kníh Svätého Písma; druhé sú podané ústne apoštolmi, a tieto boli objasnené na snemoch a svätými otcami. Na týchto dogmách dvojakého rodu sa zakladá naša viera, ktorú náleží nielen chrániť v tajne srdca, ale aj ústami zvestovať i vyznávať bez strachu a pochybností ako hovorí svätý žalmista: „Uveril som, preto som hovoril“, „aj my veríme, preto aj hovoríme“ (Ž 115,1; 2Kor 4,13).
 
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky