23 - Pravoslávna cirkevná obec v Trnave

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Otázka 23. Aký bol stav nevinnosti človeka, alebo jeho čistoty a bezhriešnosti?

Stav nevinnosti alebo bezhriešnosti (podľa svedectva sv. Bazila v besede na začiatok Prísloví) je dvojaký. Za prvé je to dobrovoľné vzdialenie sa od hriechov, t.j. keď človek na základe vlastného rozhodnutia sa vzďaľuje od hriechov, spoznajúc zlo cestou skúseností a dlhodobého návyku naň. Za druhé je nepoznanie zla alebo neskúsenosť v ňom, t.j. keď človek nepozná zlo a vôbec ho nezakúsil buď pre maloletosť alebo pre iné príčiny. Nevinnosť alebo bezhriešnosť u Adama predtým ako zhrešil bola v tej druhej podobe, a bola spojená s plnou dokonalosťou aj zo strany umu aj vôle. V ume bolo obsiahnuté každé poznanie a vo vôli - všetka spravodlivosť a dobrota. Lebo Adam poznal Boha v tak dokonalej miere, aká mu bola v tom čase darovaná a nakoľko mu to bolo potrebné. A pretože on sám poznal Boha, poznal skrze Neho aj všetky veci. Na toto máme medzi inými aj takýto dôkaz: keď Boh priviedol k Adamovi všetky zvieratá, aby im dal meno, on každého z nich pomenoval vlastným menom. A toto prebiehalo preto, lebo poznal prirodzenosť zvierat a nie pre akúsi vedu, ale jedine preto, že rozmýšľal a usudzoval o Bohu a o Jeho dobrote. Čo sa týka vôle, tá sa vždy podrobila umu, síce vždy bola slobodná a hoci človek bol schopný hrešiť alebo nehrešiť, ako sa o tom hovorí v Písme: «Nehovor: Hospodin spôsobil moje odpadnutie. Lebo On nespôsobí, čo znenávidel. Nehovor: On ma zviedol. Lebo On nepotrebuje hriešneho človeka. Hospodin nenávidí každú ohavnosť. Nie je príjemná ani tým, ktorí majú bázeň pred Ním. On na začiatku stvoril človeka a dal mu moc rozhodovať sa. Ak chceš, môžeš zachovávať prikázania a mať záľubu vo vernom konaní. Predložil ti oheň a vodu: vystrieš ruku po tom, čo chceš. Pred človekom je život i smrť, a dostane sa mu to, v čom má záľubu» (Sir 15, 11-17). A hneď za tým:«Nikomu neprikázal, aby bol rozpustilý, a nikomu nedal povolenie hrešiť» (v.20). V tomto stave nevinnosti a bezhriešnosti človek sa podobal anjelom. Ale hneď ako skrze neposlušnosť upadol do hriechu, ihneď v samotnom raji sa dostal do stavu hriešnosti a stal sa smrteľným. Pretože Sväté Písmo učí:«Lebo odmena za hriech je smrť» (Rím 6,23). Vtedy odrazu zničil dokonalosť umu i vedomia a jeho vôľa sa priklonila viac ku zlu ako k dobru. A takým spôsobom, keďže človek urobil zle, stav nevinnosti a bezhriešnosti sa zmenil na stav hriešnosti a dokonalý človek natoľko klesol, že musí povedať s Dávidom «som červ a nie človek» (Ž 21,7).
 
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky